Najväčšie krachy na burze nedávnej histórie: Keď priletí čierna labuť

Žiadny rast na trhoch netrvá večne a po prehnanej eufórii a strmom raste väčšinou prichádza trpký pád. Krach na burze nastáva vtedy, keď dôjde k výraznému poklesu cien akcií. Krach sa zvyčajne vzťahuje na prípady, keď hlavné indexy akciového trhu stratia v relatívne krátkom časovom období viac ako 10% svojej hodnoty. Charakteristickým znakom krachu je panický predaj zo strany investorov, ktorí sa pokúšajú rýchlo zbaviť svojich pozícií, aby obmedzili svoje straty. Napriek tomu, že krach na trhu môže nastať rýchlo, mnohé z najväčších pádov vyvolali následky, ktorých negatívny dopad na ekonomiku sa prejavoval dlhé roky. Nedávna história nám ponúka hneď niekoľko príkladov, kedy došlo k spľasnutiu bublín a masívnemu výpredaju. Priblížme si najväčšie krachy na burze v nedávnej histórií.

Kľúčové body:

1929: Veľká hospodárska kríza
1987: Čierny pondelok
1999: Dot-com bublina
2008: Hypotekárna kríza
2020: Korona kríza

1929- Veľká hospodárska kríza

Najväčší krach na akciovom trhu v histórii sa začal v roku 1929 a bol jedným z hnacích motorov Veľkej hospodárskej krízy. Táto celosvetová kríza zasiahla najviac štáty, ktoré boli zamerané na ťažký priemysel. Medzi ne patrilo aj Česko-Slovensko.

Dôvod vzniku krízy stále nie je medzi ekonómami jednotný a konkrétna príčina je predmetom sporov. Najčastejšie uvádzaným dôvodom je vypustenie nových peňazí do obehu zo strany FEDu. Ten v rokoch 1921 až 1929 zvýšil počet zlatom nekrytých peňazí zo 42 miliárd na takmer 69 miliárd dolárov. To v rozmedzí týchto rokov viedlo k inflácií až 63%.

Navyšovanie objemu nových peňazí spôsobilo zníženie úrokových sadzieb a väčší dopyt po pôžičkách. Nezodpovedné poskytovanie úverov sú taktiež spomínanou príčinou vzniku krízy. 

Vtedajší ekonóm Anderson sa vyjadril že, “V rokoch 1922 až 1928 sa bankové úvery takmer zdvojnásobili a za to sme zaplatili veľkú daň.” 

Tieto dve najčastejšie spomínané príčiny môžu byť na seba navzájom naviazané, keďže po vypustení nových peňazí do obehu, bolo z čoho nadmerné množstvo pôžičiek poskytovať.

Nové peniaze v ekonomike znamenali aj optimistickú náladu na trhoch, ktorá vyháňala cenu akcií do závratných výšok. Situácia na trhoch však nebola odrazom skutočného stavu ekonomiky.

V dôsledku nízkych úrokových sadzieb sa spomína aj to, že investori používali nadmerný pákový efekt. Čo znamená, že investori použili iba nejakú časť reálnych peňazí a nakupovali na dlh.

FED začal v obave zo vzniku cenovej bubliny zvyšovať úrokové sadzby. To vyvolalo paniku u investorov, ktorí by neboli schopní splácania. Preto začali vo veľkom odpredávať svoje investície. Tento výpredaj na Wall Street, ktorý sa začal 24. októbra 1929 zapríčinil zničujúci krach na burze, v dôsledku čoho vznikla Veľká hospodárska kríza. 
Dow Jones Industrial Average Index klesal na hodnote až do leta 1932. Svoju predkrízovú hodnotu získal späť až v roku 1954.

1987- Čierny pondelok

V pondelok 19. októbra 1987 sa Dow Jones Industrial Average prepadol o takmer 22%. Čierny pondelok, ako je tento deň teraz známy, predstavuje najväčší jednodňový pokles v histórii akciového trhu. Zostávajúca časť mesiaca nebola na tom o nič lepšie. Do začiatku novembra 1987 väčšina hlavných indexov akciových trhov stratila viac ako 20% svojej hodnoty. 

Nebola to iba jedna jediná udalosť, ktorá spôsobila v roku 1987 pád akciového trhu. Výpredaj v tomto prípade poháňalo množstvo faktorov, vrátane rastúceho obchodného deficitu USA, počítačového obchodovania a napätia na Blízkom východe. 

V tej dobe nastal rozvoj obchodovania pomocou softvérov, ktoré mali veľký podiel na tomto krachu. Počítače mali tendenciu produkovať nadmerné množstvo nákupných objednávok počas rastu cien a nadmerné množstvo predajných objednávok pri ich poklese. Práve 19. októbra zaplavilo trh enormné množstvo predajných objednávok, čo spôsobilo reťazovú reakciu u ostatných investorov. To zapríčinilo najväčší prepad na trhoch za jediný deň v histórií. 

Keďže hlavným problémom krachu nebola ekonomická situácia, burza sa zotavila relatívne rýchlo. Dow Jones index našiel svoje dno už nasledujúci mesiac a na predkrízové hodnoty sa vrátil v septembri 1989.

1999: Dot-com bublina

S rozmachom internetu koncom 90. rokov 20. storočia prudko rástli hodnoty akcií internetových spoločností. Výsledkom bolo, že technologický kompozitný index NASDAQ narástol z 1 000 bodov v roku 1995 na viac ako 5 000 bodov v roku 2000. V roku 2001 sa tento nezdravý nárast začal prejavovať a bublina začala praskať.

NASDAQ dosiahol vrchol 10. marca 2001. Po jeho prepade našla hodnota indexu dno na úrovni pod 2 000 bodov. Hlavnou príčinou prepadu boli nadhodnotené internetové akcie.

V tomto prípade sa investovanie zmenilo skôr na špekulácie a mnoho investorov verilo, že dot-com spoločnosti, dokonca aj tie bez výnosov, sa jedného dňa stanú extrémne ziskovými. V dôsledku toho naliali obrovské množstvo peňazí do tohto sektoru a extrémne zvýšili hodnotu takmer každej spoločnosti s názvom „dot com“ v názve. 

Táto bublina na akciovom trhu praskla, keď Federálny rezervný systém sprísnil svoju menovú politiku a obmedzil tok kapitálu. NASDAQ Composite Index sa vrátil na svoju predkrízovú hodnotu až v roku 2017.

2008: Hypotekárna kríza

V roku 1999 sa rozhodla Federálna národná hypotekárna asociácia (FNMA) sprístupniť pôžičky na bývanie tým, ktorí mali nízke úverové hodnotenie a menej peňazí na zálohy, než ako to bežne vyžadovali veritelia. Títo dlžníci s rizikovými hypotékami, ako ich nazývali, dostali pôžičky podmienené vysokými úrokovými sadzbami ale zároveň s možnosťou využitia variabilného splátkového kalendára, ktorý boli obrazom rizikových profilov dlžníkov. 

Táto zvýšená dostupnosť hypoték prilákala veľké množstvo nových dlžníkov, ale aj investorov. To spôsobilo explozívny rast hypotekárnych podvodov a predajov nehnuteľností. Nebolo ničím neobvyklým, že mnoho spotrebiteľov sa stalo vlastníkmi hneď niekoľkých nehnuteľností na dlh.

Lacný dlh použili aj finančné inštitúcie na zvýšenie svojich výnosov. Tento dlhom poháňaný akciový trh začal javiť známky blížiaceho sa kolapsu v marci 2007, keď investičná banka Bear Stearns nedokázala pokryť svoje straty súvisiace s hypotekárnymi pôžičkami. 

Problém Bear Stearns spoločnosti sám o sebe nestačil na to, aby burza skolabovala. Hodnota Dow Jones indexu stále rástla a zastavila sa až 9. októbra 2007. Následne do septembra 2008 stratili hlavné akciové indexy takmer 20% zo svojej hodnoty. Dow Jones dosiahol svoj najnižší bod až 6. marca 2009. Hodnota indexu klesla o závratných 54%. Potom trvalo štyri roky, kým sa úplne zotavil.

2020: Korona kríza

K poslednému zlyhaniu na akciových trhoch došlo v roku 2020, keď sa pandémia COVID-19 rozšírila po celom svete. 24. februára klesol Dow Jones Index o 11% a S&P 500 o 12%, čo predstavuje najväčší týždenný pokles od finančnej krízy v roku 2008. 

12. marca zaznamenal Dow Jones Index najväčší jednodňový pokles od čierneho pondelka v roku 1987. O niekoľko dní neskôr, 16. marca nasledoval ešte väčší prepad o ďalších 12,9%.

Na rozdiel od predchádzajúcich krachov, ktorých zotavenie si vyžiadalo roky, sa akciový trh v máji 2020 vrátil na svoj vrchol pred pandémiou. Na podporu zotavenia bolo do obehu vypustených obrovské množstvo nových, stimulačných peňazí a FED znížil úrokové sadzby.

Záver

Keď prichádza čierna labuť je zle, keď však odíde, je ešte horšie. Ničivé následky prepadov na trhoch sa väčšinou odzrkadľujú na stave ekonomiky ešte roky. 

Rovnako ako pred veľkou hospodárskou krízou, ani dnešný reálny stav svetovej ekonomiky nezodpovedá stavu, ktorý je premietnutý na svetové akciové trhy. Z celkového objemu dnešných dolárov bola až ⅓ vytlačená kvôli následkom Korona krízy. To je obrovské množstvo nových peňazí, ktoré sa postupne dostane kvantitatívnym uvoľňovaním do obehu. 

Takýto obrovský nárast nových peňazí spôsobuje, že investori nakupujú všetko čo sa dá a trhy dnes dosahujú nové maximá, bez výraznejších korekcií. Vždy, keď sme svedkami takéhoto nezdravého rastu, skôr či neskôr to prinesie škaredé následky. 

Ďalším faktorom obáv môže byť inflácia, ktorá už teraz presahuje v Amerike a Európe dlhoročné maximá. FED konečne pripustil, že inflácia nebude len prechodná a ďalším krokom môže byť zvyšovanie úrokových sadzieb . 

Mnoho svetových expertov v oblasti financií a ekonomiky sa domnieva, že nás môže v blízkej dobe postihnúť oveľa väčší krach trhov, akým bol prepad vyvolaný Korona krízou. Nasvedčuje tomu aj veľa faktorov. 
Nasledujúci prepad môže byť veľmi bolestivý. Otázka totiž neznie, či nejaký prepad príde. Otázka znie, kedy ten prepad príde. Toto sú skutočnosti, s ktorými sa budú musieť vysporiadať všetci pasívni investori. Ak sa chceš vyhnúť takému prepadu, vybuduj si aktívne riadené, investičné portfólio.